Menu
← Výpis článkov

Závislosť ako sprievodca k prijatiu vlastnej sily

10/11/2016 17:47

Závislé správanie a zlozvyky  - následok vzdania sa osobnej sily a hodnoty. Je možné že na tomto akte nie je nič odsúdeniahodné, iba vytvára nepravdivý obraz o nás, ktorému sme kedysi dávno uverili. Priznať si svoju závislosť ako svojho najlepšieho učiteľa, môže byť nesmiernym darom.   Doplňujeme z vonkajších zdrojov čo si myslíme že v sebe nemáme, alebo na to nemáme nárok či nevidíme cestu ako to získať inak než zapredaním samého seba...

Prepadnutie závislosti s ktorým sa počas svojho života stretáme , nám dáva príležitosť  naplno zažiť to čím nie som, aby som mohla v sebe objaviť čím naozaj som. Je to pozvanie uzdraviť svoje premýšľanie o sebe a o svete, otočiť sa smerom k sebe a začať robiť to čo ma naozaj teší, čo ma naozaj vystihuje s čím som v súlade. Za závislosti sa vždy platí, vedú k vyčerpaniu zdrojov berú zdravie, kazia vzťahy, znižujú sebavedomie a pocit osobnej hodnoty. Z mojej vlastnej skúsenosti  však závislosť  prináša aj mnohé dary sebapoznania a sebauvedomenia. Keď v niečom žijem veľmi dlho, často si ani neviem predstaviť, že by to mohlo, smelo byť inak... Akoby tá realita, čo poznám bola jediná a strach mi bráni vystaviť ju zmene. Hrozia všetky tie desivé veci, ktoré ma k závislosti priviedli a boh vie čo ešte...

Existuje taký názor, že čím viac berieš tým menej máš... Ak beriem sám sebe príležitosť realizovať sa, oddýchnuť si, načerapť silu, dopriať si zdravé naplňujúce vzťahy, otrocky prepadávam potrebám iných..., inak sa obmedzujem pomenšujem -  vytváram dlh voči sebe ktorý ma dobehne. Najskôr v podobe nepríjemných pocitov, ktoré pýtajú „napapť“ a neskôr žiaľ  aj na zdraví – práve kôli necitlivému zaobchádzaniu samého so sebou. Tu by si každý z nás mohol napísať celý zoznam aktivít, ktoré robím a škodia mi alebo nerobím a cítim že by mi veľmi prospievali a náhrady za ne pýtajú daň na zdraví, pohode, osobnej cene ...

V mnohých duchovných textoch sa píše že najušľachtilejšia aj najuspokojivejšia činnosť je činnosť pre druhých.

Človek môže dávať viacerými spôsobmi. Ten spôsob ktorý nás drancuje a vyčerpáva prirodzene narazí na svoje energetické dno a vytráca sa spokojnosť a naplnenie a nastupuje rutina, nespokojnosť a podráždenie.  Všetci to poznáme a od mladého veku sa neustále do niečoho nútime v mene vyšších cieľov, ktoré su často nahony vzdiaľené od toho kým sme a čo v danom momente prioritne potrebujeme. Skúste si predstaviť, ako by sa žilo, keby ste vedeli že záleží na Vás. Keby ste vedeli že to čo cítite a potrebujete je rovnkao dôležité ako všetko ostatné?

Aký by bol Váš život, keby každej splnenej  úlohe predchádzalo spojenie samého so sebou ujasnenie si toho čo robíte a prečo to robíte. A plne si uvedomujem že nie je ľahké položiť si túto otázku, keď je človek rodičom, alebo nesie zodpovednosť za iné dôležité osoby alebo veci...

Opakovane sa mi vracia to isté poznanie. Systém postavený na zneužívaní jednotlivca nefunguje, potrebuje s láskou prerozdeliť kompetencie a uvedomiť si hodnotu jednotlivých častí. Inak sa niektoré koliesko rozbije a vypadne. Následky pocítia všetci... Čo by sa stalo, keby ste dnes Vypadli zo systému, ktorý sa na Vás spolieha?

Takže ak by sme predpokladali, že existuje cesta uzdravenia a systém je tu pre nás nie naopak. Tvoríme ho mi na základe právd a hodnôt, ktorým veríme skúsme si položiť otázku:

 Aká je pravá motivácia Vašich rozhodnutí – či je to strach ( že niečo zlyhá, že niekto niečo nezvládne, preniesť kompetencie aj na ostatných a dôverovať, že budem strádať, že ostanem sám, že ma nebudú mať radi, že si ma nik nebude vážiť... atď)? Alebo cítite že to čo robíte je to čo máte svetu odovzdať, cítite že toto je to s čím sa máte v danej chvíly s dôverou a láskou k sebe „popasovať“?

Aký by bol Váš život, keby bol plný pravdivosti, dôvery a radostnej tvorivosti? Aká by som bola, aký by som bol?

Ako by som o sebe premýšľal? Aké by boli moje vzťahy, moja práca, moje každodenné zážitky?

Tieto otázky ma privádzajú k bdelosti. K pozornosti ku tomu, čo robím, načo pri tom myslím a uvedomeniu si ako to so mnou je. A tiež k prevzatiu zodpovednosti za stav v ktorom sa nachádzam a ujasneniu si strachov a negatívnych nastavení, ktoré ma odzbrojujú a nútia zo strachu konať inak...

Neznamená to že to musím hneď všetko zmeniť, iba toľko že to vidím a vedomie zmeny vo mne dozrieva. Stačí sa na svoje strachom podmienené konanie chvíľku pozerať a uvedomiť si s akou energiou ( myšlienkou, pocitom) robím čo robím a k akým výsledkom to vedie? Prirodzene dostanem vnútornú výzvu k zmene.

Krásne je, že každý z nás má túto môžnosť a to opakovane a stále dôraznejšie. Naša pozornosť je to jediné čo nám plným právom patrí. Priznávam, že pravdivosť k sebe vyžaduje istú mieru odvahy. Je to výzva pre každého z nás. Vraví sa tiež, že odvaha je ako sval, tréningom rastie.

Kontakt

Slovensko

Česká Republika